Kontakt:

Obecný úrad
Hlavná 74/43
Matiašovce
059 04
tel.: 052 / 482 20 16
052 / 418 12 01
052 / 418 12 02
fax.: 052 / 482 20 16
email: matiasovce@matiasovce.sk
starosta@matiasovce.sk

http://www.matiasovce.sk/
IČO: 00326399    DIČ: 2020697217
Banka: VÚB, a.s.
Č. ú. SK9202000000000029325562

Anketa:

Návštevnosť:

Napíšte nám:

Pre odoslanie správy prepíšte text z obrázku.

História

Obec Matiašovce založil v roku 1308 magister Kokoš Berzevici. Prvý raz sa obec spomína v roku 1326 ako súčasť dunajeckého panstva. V 16. storočí boli šoltýsmi Matiašoviec Passuthovci, ktorí pochádzali z Litvy. Keď zomrel posledný šoltýs z toho rodu – Stanislav, funkcia šoltýsov prešla na rodinu Lapšanských, pochádzajúcu z Nižných Lápš, ktorá bola v príbuzenskom vzťahu s Passuthovcami. Predpokladá sa, že dedina dostala názov podľa svojho prvého šoltýsa – Matiáša.

Obyvatelia Matiašoviec i osady Potok boli v minulosti poľnohospodári, pastieri, lesní robotníci, tesári a stavitelia. V rodinách okrem plodín obživy sa pestoval ľan, vyrábalo sa z neho vlákno, ktoré spracovávali na krosnách; tkalo sa plátno a súkno, vyrábalo drevené náradie a šindle, spracovávalo sa obilie v dvoch mlynoch na múku a šrot, drevná hmota zasa na píle, a pre tento účel slúžili v obci i osade hate vody (joz), z ktorých voda bola vedená korytom do stavenísk na veľké hnacie kolesá.

Najmladšou sídelnou jednotkou v Zamagurí je západná časť ulice Potok, ktorú začalo budovať 9 Podhaľanských rodín v roku 1888, keď kúpili pozemky veľkostatkára Littmanna na tzv. Vyšnom dvore za 30 000 papierikov a tým sa skončilo osídľovanie Zamaguria.

Podhaľanské korene osadníkov Potoka našli v Zamagurí živnú pôdu a dodnes sú povďační Bohu aj za to, že práve Podhalie v okolí Zakopaného, odkiaľ pochádza ich rodokmeň, často navštevoval po smrti svojho otca Karol Wojtyla, bývalý Pápež Ján Pavol II. a u podtatranských goralov našiel presvedčenie, že sa chce stať kňazom, aby mohol po cirkevnom rebríčku dôjsť až do Ríma a zasadnúť na najvyšší stolec svätého Petra katolíckej cirkvi vo Vatikáne.

Gotický rímsko-katolícky kostol sv. Petra a Pavla apoštolov sa nachádza hneď vedľa cesty v centre obce a obkolesuje ho stredoveký múr, v ktorom sú umiestnené kaplnky krížovej cesty s maľovanými obrazmi z roku 1835. Pôvodné presbytérium má gotickú krížovú klenbu s dvoma poľami s klinovými rebrami. Predstavanú vežu s nízkym ranogotickým vchodom pre zlý stav zbúrali a neobnovili, len časť zastrešili barokovým štítom. Na južnej strane je bohato profilovaný gotický ústupkový portál s prútmi s pol. 14.st. Z gotických okien boli pri oprave odstránené kružby, dve gotické okná za hlavným oltárom sú zamurované. Murovaná svätyňa z roku okolo 1300, bola v období baroku značne prestavaná. Dnes už je kostol jednoloďový, s polygonálne uzamykacím presbytériom. Do hlavného korpusu boli dostavané kaplnka, sakristia a veža. Záhadou je spôsob orientovania kostola.

 

 

Vedľa kostola sa nachádza pôvodne renesančná zvonica z konca 16. storočia, ktorá bola zrekonštruovaná v nedávnej minulosti.

 

 

 

 

 

 

 

 

Rímsko-katolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie je najmladším kostolom v Zamagurí. Začali ho stavať veriaci z osady, ktorí museli v minulosti dochádzať 1,5 km za duchovnou potrebou do kostola svätého Petra a Pavla v strede Matiašoviec. Začiatkom deväťdesiatich rokov však rozhodli, že zo zbierok veriacich postavia kostol. A tak počas návštevy Slovenska pápežom Jánom Pavlom II., vycestovali vybraní veriaci z osady do Bratislavy, aby im bol posvätený pápežom Jánom Pavlom II. základný kameň budúceho kostola Panny Márie. Stalo sa tak 22. apríla 1990. Výstavba kostola trvala niečo cez dva roky 1990 - 1992. Kostolu bolo pridelené súpisné číslo 270 a vysvätený bol 15. septembra 1992 na sviatok Sedembolestnej Panny Márie. Súčasne so stavbou kostola bola vedľa neho vybudovaná aj vežová zvonica z drevených pilierov. Zvony sú v nej ovládané automaticky. Interiér kostola je ladený modernou architektúrou novodobého slohu a je impozantne stvárnený o umelecké relikvie a artefakty, zvlášť chór a oltár. Za kostolom sa nachádza cintorín, kde sú už pochovaní prví veriaci z osady.

 

 

 

 


sonna.com.ua